Kláštorisko: Skala útočišťa

Úvodom

Krasové územie Slovenského raja svojou neobyčajnou pestrosťou reliéfu, na ktorom sa striedajú hlboké doliny s náhornými plošinami, oživuje hlavne sústava kaňonov a tiesňav s bohatým zastúpením krasových foriem v podzemí (závrty, jaskyne, vyvieračky). Je len pri-rodzené, že toto územie priťahovalo od nepamäti. Už od praveku tu človek nachádzal svoj trvalý alebo len prechodný pobyt, vnútorné uspokojenie a životné potreby. Výnimočnosť prírodnej scenérie si vy¬nútila jej zvláštne ochranné opatrenia. V roku 1988 vznikol Národný park Slovenský raj. Hodnotový systém vytvoril vlastné pravidlá ochrany, vlastný objektívny poriadok, ktorý platí.

2 axonometria

Aj keď jeho hodnotu sme dodnes náležite neobjavili, či skôr nepochopili, jej význam, a tak mnohé hodnotiace vlastnosti sú nám latentné a niekedy samy od seba skryté. Čakajú na ozrejmenie, prebádanie, aktivizovanie, aby sme si všetci naplno ocenili ich význam. Vo vyššej jednote našej dejinnej totožnosti si musíme uvedomiť posvätnosť tohto miesta, pretože srdcom krasového územia zostáva Kláštorisko so zrúcaninou kláštora, ktorý sa od roku 1983 sprístupňuje verejnosti. Jeho rádoví mnísi-kartuziáni po vyše 200-ročnom pôsobení na tomto mieste zanechali nám jediný apelujúci odkaz, keď toto územie pomenovali Rajom. Kartuziáni totiž stelesňovali to rímske „ordo" a ich rehoľný dom Boží kozmos. V tej rajskej záhrade zostali symbolmi vyrovnanosti človeka: rozumu s citom, práce s modlitbou a v mlčaní ticha ako svedectva, že tak pracuje príroda. Odkaz „raja" je jedinečný a všeobecný. Aby človek v ňom (tu na zemi) nachádzal seba samého a s úctou ním prechádzal, ďalej ho vytváral pre svoje vlastné uspokojenie a toto dedičstvo „uspokojenia" odovzdával budúcim generáciám. Aj v tomto ohľade prijmite nášho sprievodcu.